Horský park

Autor: Ján Mišík | 7.10.2019 o 10:13 | Karma článku: 1,65 | Prečítané:  591x

Pred viac ako jedenapol storočím osvietený a rázny mešťanosta Prešporka Heinrich Justi pre občanov mesta získal územie ktoré premenil na park. Horský park.

Dal vybudovať sieť chodníkov a cestičiek, jednou z nich sa dalo výjsť až na vrch parku na koči, pavilóniky, lavičky, múriky, mostíky cez potôčiky, plochy pre tanec a zábavu. Záhradníci les upravili podľa vtedajšej romantickej módy, vytvorili zákutia, vysadili nové stromy a kríky. Bolo to tesne po prusko-rakúskej vojne. Na Kamzíku boli ešte čerstvé hroby vojakov. Tento park bol pre obyvateľov Prešporka výletným rajom. Nebol síce v centre mesta, ale za takú pol až trištvrte hodinky bol pešo prístupný každému. Na jeho okraji bolo zopár hostincov, takže aj o smäd a hlad bolo postarané. Neskôr v parku pribudla vyhliadka s Justiho bronzovým portrétom. Vtedy to bola vyhliadka, dnes stromy okolo vyrástli, vyhliadka zmizla, ale Justi tam chvalabohu stále ešte je. Po prvej vojne a chvíľu aj po druhej sa o park ešte ako tak staralo, ale postupne prichádzala devastácia. Lavičky zhnili, pavilóny sa rozkradli, chodníky sa zosúvali po svahu, horáreň a hostinec Feike chátrali. Stromy sa prestali orezávať. Tie ktoré vietor alebo staroba vyvrátili, sa nechali napospas prírode. Sem tam sa odstránil ten, čo padol na dôležitejší chodník. Po Nežnej revolúcii sa iniciatívy chytila Nadácia Horský park. Zdokumentovala a zachránila čo sa dalo, horáreň ožila aj bývalý Feikeho hostinec našiel využitie, vykonalo sa veľa záslužnej práce. Ukázalo sa však, že nadšenie a láska k Horskému parku na údržbu 22 hektárového parku nestačí. Základná substancia parku, vysoká zeleň je z veľkej časti v zúfalom stave. Stále hovorím o parku, pretože je to park, napriek názvu, nie hora, nie les, ale park. Z periférie sa s rozvojom mesta dostal do centra. Je v prvom obvode. Je veľmi dobre dostupný MHD. Je mimoriadne obľúbený, v každom ročnom období je navštevovaný, mamičky s kočikmi, bežci, študenti, dôchodcovia, psíčkari, tí všetci si cenia jeho ešte stále malebné a upokojujúce prostredie. Pred pár rokmi mesto opravilo hlavnú promenádu. Fajn. Očakával som, že sa bude pokračovať. Omyl. V parku pribudli tabule že vstup do parku je na vlastné nebezpečie, lebo tam počas vetra padajú konáre, ba aj celé stromy, pretože park je v 4. stupni ochrany, a teda mesto sa oň starať vlastne ani nemôže, ba nesmie, lebo v tomto stupni by sa tam ani chodiť nemalo a tobôž nie čosi orezávať a udržovať. Všetko vyrieši príroda a my právnici mesta upozorňujeme občanov, že keď na nich nebodaj padne konár nie je to vina mesta, ako vlastníka parku, ale vás milí naši občania, nemáte čo do parku chodiť a najmä keď fučí.

Devastácia parku pokračovala, suché haluze padali ďalej, stromy vyschýnali i padali. Do parku však chodí stále viac návštevníkov. Je obľúbeným miestom športovcov, bežcov, penzistov, celých rodín, mamičiek s malými deťmi, ktoré tu najmä v letných horúčavách nachádzajú príjemný chládok, a vôbec v každom ročnom období je to miesto na príjemné strávenie voľných chvíľ.

S príchodom nového vedenia mesta sa začali v Horskom parku diať veci. Vedenie mesta si pravdepodobne vstúpilo do svedomia že by sa ako vlastník predsa len malo starať o park, čo je chvályhodné, čo však keď peňazí niet a tie čo sú, je treba na iné, najmä na  zanedbané veci,  ktoré je treba urgentne riešiť. Park počká. Alebo aspoň jeho časť. V parku sa osadili tabule s vyznačením zonácie. Na stromy sa namaľovali pásiky pomerne nejasne vymedzujúce jednotlivé zóny. Jedna tretina parku vyznačená na tabuliach príznačne čiernou plochou je zóna nechaná na pospas prírodným procesom,  človek sa ničoho nedotkne, bude tu taký malinký pralesík v centre civilizácie, vyvrcholí mokraďou. (tá vznikla nasypaním Hroboňovej ulice a remízy trolejbusov a zahataním potoka, ktorý tiekol voľakedy na Patrónku a do Vydrice). Pri Lesnej ulici bude zóna, kde sa tiež nebude robiť bohvie aká údržba, ale predsa len trochu niečo, z obidvoch častí sa odstráni mobiliár (asi lavičky a hojdačky) ostanú nádoby na smeti. Toto sa  osobne dotýka aj mňa, lebo som pred dvomi rokmi iniciatívne opravil lavičku na ktorú padol strom a celú ju polámal. Vyše roka som okolo nej chodil so psom na prechádzku, až som to nevydržal, kúpil dosky, cement, farbu a lavičku som zreštauroval. A vlani,  druhú s podobným osudom  na mieste, kde jej odstránenie, zdá sa, zatiaľ nehrozí. Je totiž v časti, o ktorú sa mesto bude starať. Aby sa však vyhovelo 4. stupňu ochrany aspoň formálne, popadané drevo sa bude zhromažďovať v kopách popri chodníkoch a hniť a rozkladať sa, takpovediac na  na mieste činu. (Pokiaľ ho niekto nepodpáli, čo by bola pre park katastrofa).  Na časti chodníkov sa objavili ohrádky z agátových kmeňov, zrejme zábrana proti zosúvaniu chodníkov a proti cyklistom a v zime proti sánkarom. Ak by som chcel byť uštipačný, ponúka sa úslovie o nosení dreva do lesa. Starostlivosť o park je takto naplánovaná na najbližších 30 rokov.

Som rád, že sa mesto prebudilo a rozhodlo sa prinajmenšom o časť parku starať. Bol by som však spokojnejší keby sa Horský park opäť stal parkom tak ako ho mešťanosta Justi založil. Mal správcu a partiu záhradníkov, ktorí by sa oň celoročne starali. Orezávali stromy, odstraňovali popadané konáre a stromy dosádzali nové, opravovali lavičky a iný mobiliár, kosili tam kde treba, okopávali kde treba. Nie, netúžim po parkových úpravách a mulčovacej kôre. Ani alpinku na vrchole parku nie je treba obnoviť, hoci by to bolo fajn. Aj o park v kopcovitom teréne sa v centre mesta dá odborne starať tak,  aby bol pekný  a bezpečný. A mestskí policajti by sa sem tam mali v parku objaviť, prinajmenšom ako výstraha pred vandalmi a nespratníkmi. A ak niekto túži po pralese v centre mesta, môže sa na vlastné nebezpečie prejsť po lese pod neďalekou Kalváriou, o ktorý sa nikto nestará dlhé desaťročia je plný popadaných a vyvratených suchých stromov. Je bezpochyby smiešna predstava, že by sa podobným spôsobom New York staral o Central Park, Viedeň o Práter alebo aby som nechodil priďaleko Praha o Stromovku. Že by vyčlenili tretinu parku, prestali sa o ňu starať a odporučili by občanom vstup len na vlastné nebezpečie. Prehnané zaradenie parku do 4. stupňa ochrany v deväťdesiatych rokoch bolo pravdepodobne myslené aj ako ochrana pred dravými developmermi a papalášmi, ktorých lákali okrajové časti parku a snažili sa odhryznúť si kúsok pre seba. To sa tiež celkom nepodarilo.

Horský park je ešte stále krásny, je v ňom množstvo krásnych starých stromov a zákutí a údržbu si zaslúži celý. Ináč sa jeho tvorca zo svojho pamätníka bude za ďalších stopäťdesiat rokov pozerať namosúrene na javorový  prales pod jeho nohami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič zverejnil údajnú komunikáciu Glváča s Kočnerom

Komunikácia mala prebehnúť v období roku 2014 až 2017.

Blog Jozefa Šáteka

Kto, ako a prečo zatajoval Gorilu

Kauza je koncentrovaným obrazom korupčného systému.


Už ste čítali?